Táto záležitosť je mi jasná.Po rokoch strávených v mediálnej nike rodičovstva som prečítala toľko teórií a kníh, že môžem byť nanajvýš matkou ako tie v knihách, nie dokonalou mamou ako z obrázku.Zo všetkých som si niečo vzala, požičala, osvojila alebo odmietla.Takto som dospela k svojmu osobnému rodičovskému vzorcu, prispôsobenému povahe môjho dieťaťa a vibráciám našej rodiny.
Najnáročnejším žonglérskym kúskom je skĺbiť priateľstvo môjho dieťaťa s mojou úlohou rodiča.Túto hranicu musím v prípade potreby prekročiť.Nemôžem byť večne nežnou a vážnou matkou so zdržanlivým, ale hrejivým úsmevom v kútiku úst.Niekedy som búrlivá a zapájam sa do hry do takej miery, že chcem nad svojím dieťaťom skutočne vyhrať, inokedy ma privedie k zlosti a ja sa len ťažko zdržím toho, aby som mu nedala facku.Niekedy ho chcem držať v náručí ako bábätko a on sa búri, pretože si myslí, že je na to príliš veľký.
Kde je zen z minulých rokov?
Jedným slovom, som normálny, obyčajný človek, nie super zenová mama háčkujúca pri krbe, ktorú vídame v rumunských knihách.Môj syn si zvykol vidieť ma vo všetkých mojich podobách, rovnako ako my vidíme jeho.Dôležitou súčasťou nášho vzťahu je komunikácia.Je otvorená všetkým témam vrátane klebiet a hlúpostí.Považujem za nebezpečné hovoriť dieťaťu (ako to bolo povedané mne), že všetci ľudia sú dobrí, že svet je úplne spravodlivý, čiernobiely, alebo že dobro vždy zvíťazí bez ohľadu na to, čo sa stane.Vyrastal som s týmito presvedčeniami a až oveľa neskôr som prišiel na to, ako sa veci naozaj majú.Nikdy som nesmel nikomu nadávať ani o nikom povedať nič zlé – dokonca ani o deťoch, ktoré ma šikanovali alebo s ktorými som sa hádal.Nie, realita bola prezentovaná ako luxusný koláč zabalený v mäkkom, anjelsky vypraženom obale.A predsa to, čo som deň čo deň ‚hltal‘, pripomínalo skôr pohár uhoriek popretkávaný pohárom Nutelly.
Pokračujte v čítaní článku na našej rodičovskej stránke.
