V očakávaní rozhodnutia, ktoré by mal vyhlásiť Najvyšší kasačný a súdny súd – senát pre riešenie právnych otázok, týkajúceho sa koncentrácie psychoaktívnych látok v biologických vzorkách vodičov, navrhujeme stručný prehľad legislatívnych a judikatúrnych medzníkov, na ktoré je najvyšší súd povinný zohľadniť, aspoň implicitne.
Treba poznamenať, že Najvyšší kasačný a súdny súd – senát pre riešenie právnych otázok bol 15. marca 2024 požiadaný odvolacím súdom v Brașove o vydanie prejudiciálneho rozhodnutia týkajúceho sa tejto právnej otázky: V prípade trestného činu vedenia motorového vozidla pod vplyvom psychoaktívnych látok podľa článku 336 ods. 2 Trestného zákonníka, stačí na splnenie základnej predbežnej podmienky preukázanie prítomnosti psychoaktívnych látok v biologických vzorkách, bez ohľadu na ich koncentráciu. Môže byť táto domnienka absolútna, alebo možno túto domnienku spochybniť vedeckým dôkazom, ktorý potvrdí, že osoba, aj pri prítomnosti psychoaktívnych látok v minimálnej koncentrácii, nie je pod vplyvom ovplyvňujúcim jej schopnosť viesť vozidlo na verejných komunikáciách?
Zásah najvyššieho súdu sa stal skutočne naliehavým kvôli legislatívnym zmenám v uplynulom roku, ako aj zjavnými medzerami v protidrogovej politike a politike bezpečnosti cestnej premávky.
Okrem toho, vo verejnej sfére sa zintenzívnili diskusie na túto tému, a to jednak preto, že mnohé zariadenia na testovanie drog používané dopravnou políciou nie sú kalibrované, čo vedie k mnohým falošne pozitívnym výsledkom a zároveň k svojvoľnému otváraniu trestných konaní, a jednak z dôvodu, že právne predpisy nie sú dostatočne jasné v súvislosti so situáciami, keď sú množstvá psychoaktívnych látok zistené v biologických vzorkách minimálne a pravdepodobne neovplyvnia schopnosť osoby viesť vozidlo, najmä bez zohľadnenia biochemických faktorov, ako je dĺžka metabolizmu psychoaktívnych látok.
V súčasnosti takéto pochybenia viedli k mnohým odchýlkam, ktoré vyústili do trestného stíhania za trestný čin podrobne opísaný v článku 336 ods. 2 Trestného zákona, hoci toxikologické posudky a súdne analýzy neskôr ukázali, že dotknuté osoby užívali bežné lieky, ako sú protizápalové lieky alebo analgetiká proti bolesti, pričom ich schopnosť viesť vozidlá na verejných komunikáciách nebola znížená.
Hoci nemôžeme predvídať, aké riešenie najvyšší súd vydá v súvislosti s uvedeným postúpením veci, v tejto chvíli môžeme identificovať niektoré orientačné body, ktoré bude musieť najvyšší súd pri riešení prejudiciálnej otázky implicitne alebo explicitne zohľadniť, pričom najpodstatnejšie z nich sú tie, ktoré sú ustanovené v judikatúre ústavného súdu.
Predbežne opakujeme, že legislatívna úprava prostredníctvom zákona č. 213/2023 (ďalej len ‚zákon Anastasia‘) zmenila článok 91 Trestného zákona zavedením odseku 31, podľa ktorého ‚Výkon trestu s dohľadom nemožno odložiť v prípade trestných činov uvedených v článku 192 ods. 2 a 3, ak boli spáchané za okolností uvedených v článku 335 alebo 336.‘ Zásadne, v prípadoch usmrtenia z nedbanlivosti spáchaného osobou bez vodičského oprávnenia, alebo vodičom s obsahom alkoholu v krvi vyšším ako 0,80 g/l alebo pod vplyvom psychoaktívnych látok, výkon trestu už nemôže byť odložený trestný čin podrobne opísaný v článku 336 Trestného zákona, ktorý patrí medzi veľmi závažné.
Otázkou vplyvu psychoaktívnych látok na schopnosť vodičov viesť motorové vozidlá sa zaoberal Ústavný súd v rozhodnutí č. 452 z 29. júna 2021. Vznesená námietka ústavnosti sa týkala ustanovenia § 336 ods. 2 Trestného poriadku, pričom sa odvolávala na spojenia ‚pod vplyvom‘ a ‚psychoaktívnych látok.‘
Ústavný súd dospel k záveru (s odkazom aj na predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa podobných podaní), že kvôli širokej škále produktov, ktoré môžu mať psychoaktívne účinky, ako je uvedené v osobitných právnych predpisoch, zákonodarca objektívne nemôže stanoviť minimálnu úroveň koncentrácie psychoaktívnych látok ako základnú požiadavku týkajúcu sa materiálneho znaku trestného činu vedenia motorového vozidla pod vplyvom psychoaktívnych látok, ako je upravený v § 336 ods. 2 Trestného zákona. Z pohľadu ústavného súdu zákonodarca zamýšľal postihovať skutok vedenie vozidla po požití psychoaktívnych látok v akejkoľvek situácii.
Ústavný súd ďalej uviedol, že ‚nie je podstatné, či stav vodiča vozidla pod vplyvom psychoaktívnych látok je výsledkom zneužívania – čo zahŕňa konzumáciu rastlín, látok a prípravkov obsahujúcich psychoaktívne látky mimo lekárskeho predpisu – alebo je výsledkom užívania z lekárskeho hľadiska, čo znamená legálne užívanie na základe lekárskeho predpisu kontrolovaných liekov. Tieto subjekty kritizovaného právneho textu konajú s prípustnými rizikami a podliehajú formám odbornej prípravy, takže sú informovanými a svedomitými osobami, ktoré sú počas obdobia držby vodičského oprávnenia povinné naďalej poznať právne normy v tejto oblasti.‘
Preto ústavný súd tvrdí, že štandard starostlivosti o vodičov musí byť vysoký, keďže vykonávajú povolenú rizikovú činnosť a podliehajú výcviku, a preto spôsob požitia, požité množstvo alebo účinky psychoaktívnych látok nie sú relevantné.
V skutočnosti je situácia oveľa komplikovanejšia a množstvo vytvorených prípadov to potvrdzuje v tom zmysle, že z právneho hľadiska existuje rovnaký znak medzi riadením vozidla osobou, ktorá užíva bežné lieky, a riadením vozidla osobou pod vplyvom omamných látok, ako je uvedené v zákone č. 143/2000 o prevencii a boji proti obchodovaniu a užívaniu drog a v zákone č. 142/2018 o drogových prekurzoroch.
Okrem toho, hoci súhlasíme s názorom ústavného súdu, že vzhľadom na množstvo látok, ktoré môžu mať psychoaktívne účinky, zákonodarca nemôže stanoviť minimálnu hranicu koncentrácie takýchto látok, ako je to v prípade alkoholu, je potrebné rozlišovať, konkrétne diferencovať sankčnú úpravu. Konkrétne sa domnievame, že je úplne iné, ak ide o vodičov, ktorí sú v čase testovania ešte pod vplyvom takýchto látok v porovnaní s tými, ktorí už nevykazujú žiadne účinky, ktoré by mohli ovplyvniť ich schopnosť viesť vozidlo, najmä ak k ich požitiu došlo pred určitým časom.
Môžeme si napríklad predstaviť situáciu, keď osoba konzumuje psychoaktívne látky mimo Rumunska v povolenom kontexte a niekedy po návrate domov riadi vozidlo, má pozitívny test a v jej organizme sa nájde malá koncentrácia látky. Domnievame sa, že v takomto scenári je nespravodlivé aplikovať rovnaký sankčný postup pri úplne odlišných hypotézach.
Z tohto dôvodu je podľa nášho názoru okrem objasnenia, ktoré poskytne najvyšší súd, potrebný aj zásah zo strany zákonodarcu, aby sa súčasný systém testovania rozšíril o lekárske vyšetrenie vykonávané v čase kontroly, ktoré musí byť v korelácii s výsledkami testu.
Dospeli sme teda k záveru, že zásah Najvyššieho kasačného a súdneho súdu je potrebný, pretože je prvým krokom ku komplexnej úprave a dúfame, že bude vyvážený, keďže existuje viacero rozdielov tak z legislatívneho, ako aj z praktického hľadiska, a v konečnom dôsledku budeme pozorne sledovať, do akej miery si najvyšší súd osvojí argumentáciu Ústavného súdu.
Článok Mihaia Trandafira – riadiaceho právnika a Pauly Maftei – právničky, STOICA & ASOCIATII.
