Ratingová agentúra S&P ponechala rating rumunského verejného dlhu a stabilný výhľad na úrovni BBB-/A3 pre dlhodobý aj krátkodobý dlh v cudzej mene.Nachádzame sa len jeden stupeň nad statusom junk.
Ministerstvo financií vydalo tlačovú správu, v ktorej však prehliadlo niekoľko bodov, na ktoré upozornila ratingová agentúra.
7 bodov, ktoré agentúra S&P neuviedla vo vyhlásení ministerstva financií
1.S&P sa domnieva, že predvolebné výdavky zvýšia rozpočtový deficit na 7,3 % HDP v roku 2024.
‚Fiškálna politika v roku 2025 zostáva neistá a predpokladáme, že deficity sa budú v nasledujúcich rokoch postupne znižovať a do roku 2025 sa zamerajú na 5 % HDP v súlade s korekciami, ktoré požaduje EÚ v rámci postupu pri nadmernom deficite,‘ uvádza agentúra.
Následne predpokladá, že verejný dlh sa bude postupne zvyšovať a do roku 2027 prekročí 54 % HDP.
‚Očakáva sa, že nárast výdavkov sa bude medziročne blížiť k 20 %.Prekročenie limitu výdavkov je spôsobené najmä 20 % nárastom miezd vo verejnom sektore vo výške 14 mld. lei (takmer 1 % HDP), septembrovým zvýšením dôchodkov, ktoré stálo 0,6 % HDP, rastom vojenských výdavkov na takmer 2,5 % HDP a verejnými investíciami vo výške približne 7 % HDP, ktoré sú len čiastočne kryté z fondov EÚ,‘ informuje S&P.
Súčasný cieľový deficit stanovený vládou zahŕňa nedávny konsolidačný balík vo výške 10 miliárd lei, ‚ktorého výška podľa nášho názoru nie je istá, keďže je možné, že sa budú realizovať diskrečné predvolebné výdavky‘.
‚Hoci rumunská vláda sa usiluje o zlepšenie efektívnosti daňovej správy, domnievame sa, že konsolidačné úsilie sa bude realizovať až v strednodobom horizonte,‘ uvádza S&P.
Podľa citovaného zdroja si postup pri nadmernom deficite a Národný plán obnovy a odolnosti (PNRR) vyžadujú, aby Rumunsko dosiahlo ďalší pokrok v oblasti štrukturálnych daňových reforiem vrátane posilnenia daňovej správy, konkrétnych úprav daňového režimu a legislatívnych úprav rozpočtového procesu a revízií výdavkov.
2.’Fiškálna politika síce udržuje domáci dopyt nad vodou, ale jeho značná časť smeruje do dovozu.‘ Preto sa podľa agentúry S&P očakáva, že deficit bežného účtu platobnej bilancie v tomto roku prekročí 8 % HDP, pričom náznaky korekcie sú malé.
Ratingová agentúra konštatuje, že expanzívna fiškálna politika prispeje k veľkej vonkajšej nerovnováhe a v rokoch 2025 až 2027 očakávame priemerný deficit bežného účtu na úrovni 7,6 % HDP.
‚Očakávame, že deficit obchodnej bilancie s tovarom zostane v nasledujúcich rokoch blízko 10 % HDP, čo odráža vysoký domáci dopyt a problémy s konkurencieschopnosťou.(.) Očakávame, že v dôsledku výrazného nárastu dovozu vzrastie reálny HDP v tomto roku len o 1,6 %, a to napriek zvýšeniu súkromnej spotreby v dôsledku rastu reálnych miezd a investícií do pokroku (čiastočne) financovaných EÚ,‘ uvádza S&P.
3.’Inflácia v Rumunsku je v súčasnosti najvyššia v strednej a východnej Európe (SVE) a presahuje 5 %, čo je spôsobené silným domácim dopytom v podmienkach fiškálnej expanzie‘. Podľa nášho odhadu zostane vysoká a bude naďalej predstavovať výzvu pre Rumunskú národnú banku (BNR), uvádza S&P.
Jedným z dôvodov, ktoré agentúra S&P uvádza, je procyklická fiškálna politika a výrazné zvýšenie miezd.
4.Platy a dôchodky vo verejnom sektore zvýšili disponibilný príjem.
‚Reálny hospodársky rast v prvej polovici roka bol pomalší, než sa očakávalo, a preto sme výrazne znížili našu prognózu reálneho rastu v tomto roku z predchádzajúcich približne 3 % na 1,6 %,‘ uvádza agentúra.
Podľa citovaného zdroja spotreba naďalej intenzívne rastie, keďže Rumunsko za posledných 12 mesiacov zaznamenalo jeden z najväčších nárastov čistého disponibilného príjmu na svete, vrátane 20 % nárastu miezd vo verejnom sektore v minulom roku, niekoľkých zvýšení minimálnej mzdy a výrazného zvýšenia dôchodkov.
Napriek tomu bol trh práce stabilný, so stabilnou úrovňou zamestnanosti a nezamestnanosť zostáva blízko historických miním.
Rozširovaniu pracovnej základne však bráni rozdiel medzi kvalifikáciou zamestnancov a požiadavkami hospodárstva.
5.Vývoz zostáva kvôli Nemecku slabý.
‚Projekty spolufinancované EÚ naďalej stimulujú investície vo verejnom sektore vrátane dopravy.Rast vývozu však zostáva slabý, predovšetkým v dôsledku hospodárskeho spomalenia v Nemecku, ktoré je hlavným obchodným partnerom Rumunska,‘ konštatuje agentúra S&P.
Podľa agentúry súčasná hospodárska kríza v Nemecku brzdí rumunský výrobný sektor a prispela k poklesu produktivity v prvom polroku.Okrem toho Rumunsko už dlhší čas vykazuje najvyšší rast miezd v Európe, čo poukazuje na problémy s konkurencieschopnosťou.
6.Rumunské hospodárstvo čelí niekoľkým štrukturálnym výzvam, ktoré budú pretrvávať aj po roku 2027, čiastočne v dôsledku demografického vývoja..
S&P ďalej konštatuje, že pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku by mohol potlačiť rast.
Okrem toho spomína nedostatočné reformné úsilie o vybavenie trhu práce potrebnými odbornými zručnosťami a riešenie problému spomalenia emigrácie.
V poslednom desaťročí sa počet obyvateľov v produktívnom veku znižoval približne o 1,1 % ročne a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa tento pokles zníži len nepatrne.
7.Rumunsko má jedny z najnižších ukazovateľov správy vecí verejných v EÚ.
Medzi slabé stránky podľa názoru agentúry S&P patrí korupcia a efektívnosť vlády.
‚Na Rumunsko sa od roku 2020 vzťahuje postup Európskej komisie pri nadmernom deficite.Domnievame sa, že vnímanie nedostatočného zlepšenia fiškálnej pozície by mohlo oddialiť časť prostriedkov z PNRR,‘ dodáva agentúra S&P.
Čo uvádza ministerstvo financií vo vydanom vyhlásení
Tu je celé vyhlásenie ministerstva financií:.
‚Ratingová agentúra S&P v piatok 11. októbra 2024 opätovne potvrdila rating štátneho dlhu Rumunska a stabilný výhľad na úrovni BBB-/A3 pre dlhodobý a krátkodobý dlh v cudzej mene.
Podľa názoru agentúry rozhodnutie opätovne potvrdiť rating štátu a zachovať stabilný výhľad podporuje mierny stav zahraničného a štátneho dlhu a solídne vyhliadky rastu krajiny od roku 2025.Okrem toho agentúra S&P predpokladá, že záväzky Rumunska v rámci mechanizmu EÚ na oživenie hospodárstva a odolnosti (MRR), ako aj záväzky v rámci postupu pri nadmernom deficite (EDP), budú naďalej zakotvovať politické reformy rumunských orgánov.
‚Je to pozitívny odkaz pre investorov, ktorý potvrdzuje, že sme prijali potrebné a správne opatrenia na riešenie sociálno-ekonomických dôsledkov nedávnych kríz a zabezpečenie udržateľných verejných financií.Zdôrazňujem však, že musíme zostať odmeraní a sústrediť sa na štrukturálne reformy, plnenie záväzkov v rámci mechanizmu na oživenie hospodárstva a odolnosti, ako aj na investície do infraštruktúry a digitalizácie, aby sme Rumunsku v strednodobom horizonte zabezpečili udržateľný hospodársky rast.Je nevyhnutné pokračovať v reformách, zefektívniť verejné výdavky a zaviesť udržateľné riešenia na zníženie rozpočtových tlakov,‘ uviedol minister Marcel Boloș.
Agentúra S&P vo svojom hodnotení vyzdvihuje odolnosť, ktorú vykazuje trh práce v našej krajine, a konštatuje, že nezamestnanosť zostáva blízko historických miním.
Agentúra sa domnieva, že rumunská ekonomika zaznamená v roku 2024 rast na úrovni 1,6 % a v období rokov 2025 až 2027 v priemere tesne pod 3 %, a to vzhľadom na to, že naša krajina bude využívať významné finančné prostriedky EÚ z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ako aj z mechanizmu na oživenie a odolnosť.
Medzi kľúčové faktory, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu ratingu alebo výhľadu krajiny, patrí výrazné zníženie fiškálneho deficitu a klesajúci trend verejného dlhu v pomere k HDP.Okrem toho by pozitívne faktory pre úverový rating Rumunska mohlo predstavovať aj zníženie nákladov na obsluhu verejného dlhu prostredníctvom zlepšenia štruktúry dlhu a výrazné zníženie vonkajších deficitov.
Hlavným faktorom, ktorý by mohol viesť k zhoršeniu ratingu alebo výhľadu krajiny, je zvýšenie deficitu verejných financií nad rámec súčasných strednodobých projekcií agentúry, čo by malo za následok aj zvýšenie úrovne verejného dlhu v pomere k HDP.Okrem toho by agentúra S&P mohla znížiť úverový rating Rumunska, ak by pretrvávali existujúce nerovnováhy, napríklad vysoká inflácia alebo výrazný deficit bežného účtu, čo by mohlo viesť k makroekonomickej korekcii a nižšiemu hospodárskemu rastu.‘
